Basnicky.sk

čierne dráby hnilej depresie zo mňa spravili
chladne a nežne
chvíľkového impotenta
choď, vypadni dočerta, kde ťa uspokojí
kopa morbídneho mäsa
surovou silou, a primitívnym pohľadom
a bez rečí...
počkám ťa v krajine,
kde slová sú AKOžE dôležité a kde ti môžem dať akurát tak pocit slobody a lásky a úprimnosti nežných dotykov a hviezdy nazbierané na lúke nebies a vodu z vodopádov kvapiek sĺz bezradného anjela, plné sladkého pocitu empatie,,,
a keď raz vyzdraviem,
zbavím sa oceľových pút úzkosti veľkosti sloních láb, a zabudnem na podobné sprostosti,
a rozbijem hubu slimačím ulitám, ktoré ma prezentujú
vo svetle malých škriatkov,
som klaun,
som idiot,
som najmúdrejší na svete
len ja poznám pravdu,
som hrozne vzdelaný
mám obrovský prehľad
som blázon,
som vrah z očami bezdomovca, a nechápem, prečo si pri mne
neznášam, neznášam ľútosť,
vysmieva sa všetkému, čo v živote človek dosiahne, a
nalepí tomu nálepku s nápisom - smejte sa, prosím, točí vás skrytá kamera -
mám dosť
kúpim si čierne mačiatko a hodím ho o stenu,
kúpim si bieleho psíka a hodím ho do práčky a zahasím na ňom cigaretu,
alebo sa schlastám a nechám ťa tu pre tvoje dobro
moja láska, mám ťa tak rád,
bože, ako mi je len s tebou fajn!
a pre moju bezhraničnú slobodu
som vrahom pocitov bezvýznamných chvíľ,
v ktorých včelý med chutí ako mravce v piesku,
labutie hniezdo zhorelo v mojom srdci,
nenávidím ich,
vezmi ma do svojich dlaní a ukáž mi čo je to láska,
nenávidím ťa, dnes,
neviem žiť bez tvojich úst, bez tvojich pŕs,
milujem ťa,
som klaun z estrády maniakov trpiacimi paranojou
chcem ťa,
chcem ťa vziať na oblak a rozplynúť v tlakovej níži
lieky na ukľudnenie som nechal v zobáku bývalej
odletela, krava hlúpa nevychovaná
a tak som ju miloval!!
som klaun,
som vrah,
som úbohé stvorenie,
som milovník zlého vína,
som kráľ vo svojom svete,
vítam ťa, sadni si a ja ti pripravím nejaké afrodiziakum, a potom sa do toho môžme pustiť,
alebo si vypláchni ústa a môžeš ísť,
mám dosť slov, polovicu z nich nepoužívam a tej druhej nerozumiem,
prečo sa slnko obracia na stranu slnečnicových hláv?
stebielko trávy má obrovské šťastie, že kľačí pred zmyslom dažďovej kvapky ochutenou destilátom úbožiakov,
premeň nás na medvede a žime vo hviezdnej jaskyni,
možno sa zmení aj pohľad na dno zrkadla,
kto si? čo tu vlastne chceš?
prečo sedíš v imaginácii môjho sveta?
..prepáč, zabudol som, štebot vtákov ťa odvial sem...
ešte si tu?! tie tvoje
oči poznačené mučením, detský blesk nádejí je v nich, neha, a neha a neha a neha a obrovská nikdynehasnúca vášeň dupotu tisícich miliónov býčich kopýt,,,
---vďaka, že si neodišla,---
nechápem,,