Basnicky.sk

Táto báseň Tebe venovaná,
Tebe, čo rád som mal,
Tebe, moja milovaná,
na spomienku som napísal.

Tvoje meno v srci mám vyryté,
zo snov ma budia spomienky pekné,
kde sa podeli, kde sú skryté,
tie prekrásne dni letné?

Pamätáš sa na tie chvíle,
boli sme sami, len my dvaja.
Len ja a Ty, Ty a ja.
Máš pravdu. Na to sa nezabúda.

Pamätáš sa na moje slová,
slová zo srdca, slova lásky,
vedľa mňa si vtedy bola,
slová určené Tebe, ušiam jednej krásky.

Keby sa dal vrátiť čas,
všetko zlé by som napravil,
čo stalo sa v nás,
pre Teba všetko by som spravil.

Skúsili by sme to znova,
celkom od začiatku,
keď neznámou si mi bola,
všetko by bolo v poriadku.

Ja čakám na ten deň,
keď stretneme sa znova,
aj keď je to len sen,
v tom sne som tvoj a Ty moja.

Ten sen,ten mi nikto nezoberie,
ja si ho nikdy nedám,
aj keď je to pre mňa trápenie,
no ja stále rád ťa mám.

Moje srdce krváca,
šípom lásky postrelené,
vráť sa milá, vráť sa,
a utri oči moje uplakané.

Vráť sa a sním mi tie okovy,
čo bránia byť mi Tebou milovaný.
Život v nich stašne bolí,
život, keď si opustený.

Prestal som milovať svet,
prestal som mať rád.
Už Ťa viac láska vo mne niet.
Už sa smrti nemusím báť.

Ja nechem byť opusteným,
preto odpusť, že zomieram.
Smrť je pre mňa vykúpením,
no ja stále rád ťa mám.

Nemusíš nad hrobom mojim plakať,
ak kvety naň položíš,
ja verne v nebi budem Ťa čakať,
dovtedy, kým sa mi nevrátiš.