Basnicky.sk

Leží bez pohnutia
Tvár popolavú pred očami mám,
neodpovedá, nesmeje sa,
oči ako tmavé hlboké jamy.

Nevládzeš prehovoriť.
Učíš sa prijímať bolesť.
Zvrtneš sa, musíš odísť
posledný krát sa pootočíš.

Zapamätaj si tie tváre
už ich nikdy viac nestretneš.
Vypusti slzu, možno aj dve
zistil si, že život je pes.

Vonku prčí, cez slzy to neuvidíš
živel sa ti prispôsobí
nádej možno znovu vzbudí.
Raz aj ty to zažiješ.

Uvedomíš si, čo si stratil
život je príliš krátky.
Nestihol si toho mnoho
iba ublížiť zopár ľuďom.

Ospravedlnenie sa stratí,
nemá zmysel v dlhom mlčaní.
Neurobíš to, čo si chcel.
Nedosiahneš viac svoj cieľ.

Potom zistíš aké je
ľahnúť si na máre.