Vstaneš, pretiahneš sa máličko,
čakáš božtek, dobré ráno zlatícko.
Čuduješ sa, ako možné je,
že nič také sa nedeje?
Pozri do neba, tam moja duša je.
Jemne ťa pohladím po tvári,
budem vánkom hneď z jari.
Pozri s ahore, tam som ja,
usmievam sa, kývam, bozkám ťa.
Neplač, to sa stáva,
každý raz naposledy zamáva
a odíde.
Máš svoju cestu,
ale možno raz,
niekde tam hore
sa znovu stretneme,
ak nie, aj stý raz
stále aznovu
lásku sľúbiť si môžeme.
Usmej sa, pozri z okna.
Nestojím vedľa teba,
ale z tade, z hora
pozerám a plačem aj za teba.
Neplač, nebuď smutný,
žiješ, musíš ostať silný.
Ja som odišla, ty si zostal,
tvoj malý anjelik do neba sa dostal...
Tvoj malý anjelik
dátum vloženia
29. 3. 2006 15:01
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah29. 3. 2006 15:01
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Zabiacik
Rano vstanes pretiahnes sa- to znie zaujimavo,ba velmi.
29. 3. 2006 22:12 - nereg. jakama
zajímavé i keď mi to nepripadá zaľúbené, skôr trošku do smutna...dávam1
29. 3. 2006 23:59 - nereg. potvora
dakujem zabiačik.aj mne sa to náhodou páči
Je to o veľkej láske, ale uznávam, že možno trošku smutnej.Ale ďakujem za názor, obidvom
30. 3. 2006 12:42
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
