Basnicky.sk

Odbilo nám dvanástu,počuť len nočné zvuky
Mesiac osvetľuje mestá,dediny a lúky.
Odbilo nám dvanástu,všetci sú už po práci
v neďalekom parku pijú čučo dvaja somráci.
Odbilo nám dvanástu,tichom letí krákot vrán
na hlavnom námestí sedí opustený,starý pán.
Odbilo nám dvanástu,z mesta je zrazu Sin City
na ulice vyhrnú sa trochu ľahké afrodity.
Odbilo nám dvanástu,na domoch chladnú dosky
niekoľko párov si nežne vychutnáva bozky.
Odbilo nám dvanástu,už každý ticho sníva
iba jeden smutný mladík pozerá do piva.
Odbilo nám dvanástu,svetlo len v nemocnici
matka kľačí pri synovi so slzou na líci.
Odbilo nám dvanástu,ďateľ do stromu ďobe
vietor pohráva sa s kvetom na ešte čerstvom hrobe.
Odbilo nám dvanástu,počuť to iba slabo
v nemocničnej izbe prišlo na svet malé bábo.
Odbilo nám dvanástu,ja však ešte nespím
rozmýšľam nad tým,čo bude a čo bolo predtým.
Odbilo nám dvanástu,tú hodinu duchov
život je obrovský pavúk a ja iba muchou...