Basnicky.sk

S malým zbytkom srdca.
Pred silou drakobijca.
Uz nemam nadej zvitazit
len tisko zialit.

Nemozem sa opet postavit.
Nemozem ti povedat ze ta lubim
moj nadych je plny prazdnoty.
Mozno este zijem ale len v sumraku smutku ked viem ze uz ta nikdy neuvidim.

Prosim boha kazdy den, kazdu hodinu, kazdu chvilu nech mi da silu zabudnut.
V vlastnej nafukannosti sme sa pripravili o nieco tak krasne a neposkvrnene.

Vsetci sa vrhame tam kde podla nas samych patrime.
Nakoniec slzu vyronime a v ziali odchadzame.

Sme len ovecky v priepasti.
A mi blazni sa nechame tak lahko popalit.

Ziadne dievca nestoji zato aby sme mu lasku dali.
Ziaden clovek nedoceni lasku svojej matky.
Nitko uz ani nechape co je to pravda kazdy vidi len falos a loz na loz.

Uz sa nemozem ani slobodne nadýchnut.
Uz nemozem volne kracat vsetky moje kroky koncia v tvojom srdci a ja neviem ktoru lubim viac.

Ale tam kde uz ohen neplanie skoda hadzat drevo.
Ohorky ostanu v nasich srdciach a suzia ho az kym sa clovek nezblazni v mukach.