Basnicky.sk

Poznám jednu ženskú
a volá sa Gitka.
Poviem vám to na rovinu
nevonia ako kytka.

Ale príjemná to pani je
keď sa na mňa usmeje.
Čo je teda málo krát
asi nie som taký dobrý kamarát.

A kto vlastne je?

Velice tu šéfuje
a myslí si, že jej každý patrí.
Ale nikto nejde do kolien
z tejto starej TATRY.

Niekedy má svoje muchy
povedal by som, každý deň.
Inokedy sladká ako cukor
no v srdci stále blen.

Skúšal som si na ňu zvyknúť
ale som len človek smrteľný.
Snažím sa jej aspoň vyhnúť
nech nelezie mi na nervy.

A tak si tu nažívame
ako jedna rodina.
A keď niekto vytratí sa.
Nik naňho nespomína.



SSIGO/88