Basnicky.sk

hmlovina  Zobraziť/skryť lištu autora

Všetky oči na mne...

Čo sa mi dnes stalo.
V práci máme takú kuchynku, kde sa môžeme ísť najesť
Cez obed, alebo niekedy aj ráno.
Sú tam dve chladničky mikrovlnka, dve varné kanvice a "kafemašina".
Potom sú tam štyri stoly... také celkom maličké.
Zmestia sa tam maximálne traja ľudia. teda k jednému z tých stolov.
Celkom dosť málo miest na sedenie, keď na jednu kuchynku je asi 75 ľudí
Našťastie sa ešte nestalo, žeby sme sa tam všetci 75-ti stretli. To by bol iný masaker.
…a potom v dvoch kútoch máme také stroje s veľkými nádobami na vodu.
Neviem, či to poznáš, také veľké bandasky s pitnou vodou sú hore a dole sú dve, alebo tri tlačidlá:
studená voda, teplá voda, a izbová teplota.
Niekedy si tam naberám vodu do hrnčeka. Teda keď som smädný…teda keď sa mi chce ísť si tú vodu nabrať. Debilné automaty na vodu to totiž sú.
No ale poďme po poriadku.
Dnes som mal na obed vifónku.
To je taká sáčková polievka s rezancami, čo sa iba zaleje horúcou vodou a za tri minúty je hotová.
Áno viem, nie je to zdravé, ale je to niečo teplé do brucha a stojí devätnásť centov.
No nekúp to za tú cenu :-D
K polievke som si dal chlebík, na ktorý som si natrel avokádo, čo mi zvýšilo z posledných tímových raňajok.
Občas máme celý tím tímové raňajky a každý niečo prinesie...aj ja som priniesol. Tuniakovú pomazánku a avokádo. Pomazánku sme celú zjedli.
Avokádo mi ostalo...a ešte jedno ma čaká v chladničke. Ale dnes to nebolo o avokáde.
Dnes bolo v kuchynke celkom dosť veľa ľudí, ale jeden stôl sa mi ušiel. Teda nebolo nás tam ani 75 ani 20, no aj tak kuchynka bola celkom plná.
Vysypal som si vifónku do taniera a obal som pekne poskladal a odhodil do separovaného odpadu...
Veď som nejaký inteligent a nebudem to len tak hádzať na zem.
Nabral som vodu do rýchlovarnej kanvice a zapol som ju. Nabral som si pohár vody do hrnčeka v tom debilnom automate na vodu.
A začal som si natierať avokádo na včerajší chlieb.
Nestihol som celý natrieť a voda v kanvici zovrela. Tak som šiel po kanvicu, že si zalejem do taniera polievku.
Mám to asi 4 metre ku kanvici.
Preto nosím kanvicu ku tanieru a nie tanier ku kanvici... z taniera by som polievku totiž určite rozlial po celej kuchynke.
To by bola aká hanba.
Tak som si pekne zalial polievku a začal ju chlípať a zajedať avokádovým chlebom.
Vedľa sedela taká dvojica.
On a ona.
On vyšportovaný sexi chlap, vysoký... atletická postava... a to pri tom nie som gay.
Ona štíhla, dlhé vlasy, hotová herečka. Trochu sa podobá asi na Angelinu Jolie.
Obaja mohli mať tak tridsať rokov.
Tiež jedli a pri tom sa rozprávali. Neviem či boli partneri, milenci, alebo len kolegovia.
Ani som ich nepočúval, lebo k obedu si nosím mobil... to je taká malá krabička čo nás všetkých oberá o kopec času.
Ale mám tú krabičku rád. :-)
Medzitým Adam, ten sexi chlap, šiel umyť riad a ja som práve dojedol.
Prišli ďalší ľudia do kuchynky a chceli tiež asi jesť, aspoň si to myslím. Pripadali mi tak.
Tak som sa postavil aby som uvoľnil stôl. Pri stene máme ešte taký úzky pult, skoro cez celú miestnosť. Ale je dosť široký na to, aby sa tam dal položiť tanier a hrnček.
Popíjal som teda vodu z hrnčeka pri tom pulte a čakal, kým sa uvoľní miesto pri dreze. Chcel som si totiž umyť tanier no už tam umýval čosi Adam, ten vysoký sexi chlap. Ale neviem, či sa volá Adam. Nepýtal som sa ho.
Keď som si to uvedomil, že kto to tam obsadil miesto, pohľad mi zablúdil na Angelinu.
Teda tú kolegyňu, čo tam bola s tým sexi chlapom, s Adamom.
Dosť sa na mňa usmievala.
Až podozrivo, baba jedna!
Tiež som sa usmial. A ona ešte viac! Julia Roberts mala neskutočné mihalnice…. Asi kilometer dlhé.
Pardon Angelina…
Ako som sa tak díval a usmieval ako slniečko, medzitým som samozrejme vypil vodu z hrnčeka.
Ešteže tam máme tie debilné automaty na vodu.
Medzitým sa uvoľnilo miesto v kuchynke pri dreze a mohol som aj ja umyť tanier a lyžičku.
Julia sa stále na mňa usmievala... Pardon Angelina s kilometrovými mihlanicami.
Mala ich také dlhé, že keď klipla očami urobila prievan v celej kuchynke...
Umyl som tanier, lyžičku a vrátil sa k môjmu hrnčeku, že sa napijem.
Jasné že bol prázdny!
Eštže máme tie debilné... však vieš čo.
Položil som hrnček do automatu a stlačil tlačidlo.
Voda tam ledva tečie a tak veľmi dlho trvá kým sa naberie aspoň trošku vody do hrnčeka.
Nevadí, nikam som sa neponáhľal. Julia Roberts ešte sedela pri stole...
teda Angelina...
Áno, stále sa smiala a vírila kilometrovými mihlanicami vzduch v kuchynke.
Adamovi sa to asi veľmi nepáčilo, lebo po chvíli sa zdvihol. Aj Julia sa zdvihla.
Prepáč, Angelina… neviem na koho sa podobá viac…
Potom šli von.
Adam jej otvoril a podržal dvere aby mohla vyjsť. Čakal som až vyjde. Bol som veľmi zvedavý, či sa otočí a ešte pozrie na mňa....A tiež ma zaujímalo, či urobí tými kilometrovými mihlanicami prievan aj na chodbe.
No nebolo mi súdené to vidieť...
Teda neviem, či sa Julia na mňa pozrela…
Prepáč, myslel som Angelinu…
Ako som tak držal tlačidlo na vodu, hrnček sa naplnil a mne začala tiecť voda do ponožky.
Vieš si to predstaviť?
Debilný automat na vodu, v ňom môj hrnček plný vody, moja ruka privarená k tlačidlu…

kopec vody na zemi…
Mokré ponožky...
Všetky oči na mne...

Posledná aktualizácia: 20. 2. 2019 21:36
Dátum vloženia 20. 2. 2019 15:51
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 3191
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. sisi28

    Dobre sa mi to citalo dobre napisane tak napinavo super po dlhom case som sa sen zastavila hmlovinka potesil si ma

    2. 3. 2019 19:32
  2. hmlovina (napísal autor básne)

    dakujem sisi

    22. 10. 2019 15:51