Basnicky.sk

Koľkokrát zaznie pieseň,
čaro rúk rozprestrie sa
na oblohe,
a slnko stále vyššie
kráča a počúva.

Koľkokrát ešte zašteboce
láska vo svojom hniezde,
a vášeň v nebi zablysne sa
akoby otvorila vnútro v nás.

Tak stvorila si zem
svoje nebesá,
tak z hrdla žlny vzišiel
radostný džavot.

Prenikáš pod kôru
vlastnej mysle,
stále sa blížiš
sťa červ ku miazge.

Tak ako ranný výkrik vlahy,
keď zastavil sa v rose čas,
vypadli hviezdam slzy.

Opäť tú pieseň počúvaš.