Basnicky.sk

patris  Zobraziť/skryť lištu autora

Nostalgia

Staviame mosty medzi láskou a nenávisťou,
vystupujeme v žiare nádeje, možných prekvapení,
milujem ťa s potetovanou kožou,
aj keď stoja medzi nami známi aj neznámi.


Chyť ma za ruky a zaveď ma do zázračnej jaskyne,
tam kde nás pohltí tma, tak urodzene prirodzená.
Ovoniaš mi vlasy, voňajú ako biele ruže,
som zrazu tak tichá,možno vzrušená.


Mesiac nás sprevádza počas našich ciest,
deň sa strieda nocou a
slnkom zahalených miest,
keď si líhaš do postele so mnou, s toľkou jemnosťou.


Ľudia sú hlúpi,
nechápu lásku, nechápu jej čaro,
možno sme až príliš skúpi,
aby sme vedeli, čo to pre nás skutočne znamenalo.


Staviame mosty medzi láskou a nenávisťou,
strácam sa v tvojich nebeských očiach,
dýchaš mi do tváre, zrazu je to pre mňa všetko krásne,
už máme ustlané na ružiach.


Vyhrávame vojny aj keď vopred prehrané,
zrazu je to pre mňa celé klišé,
no ostávam s Tebou, letíme naprieč celým svetom,
a viem, že je to tak správne, vopred predurčené.

Posledná aktualizácia: 3. 1. 2017 22:01
Dátum vloženia 3. 1. 2017 21:59
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1509
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre