Basnicky.sk

Ach spovedám sa ti báseň drahá,
tak moja drahá, vypočuj si spoveď vraha.
Zabil som klaviristov, ku ktorým choval som city,
spovedá sa človek s ich krvou na rukách zžitý.

Urobil som to znova,
pochoval slová.
Pod krkom držal,
Smutného muža,
s obdivom a láskou,
kým zrkadlo neprasklo.

Klavirista smútok, odchádza s posledným ústnym vánkom,
jeho umenie ostáva ukrité pod mojim zámkom.

Bolesti, ktorú chcel som odovzdať svetu,
nožom rozpáral som vnútro.
Bolesť so mnou navždy spätú,
znásilnil som, nie je mi to ľúto.

Tá Bolesť, klavirstka,virtuóz,
ostáva zadupaná stádom satanových kôz.

Žal zohrievajúci srdce slabé,
ostal utopený v mori temna,
V mojom nehmotnom korábe.
Ach tie plne hĺbky, tie dná.

Žal klavirista odobral sa na večný spánok,
jeho tóny straži už navždy, večny žralok.

Prečo sa ti však spovedá,
človek bez smútku,bolesti i žalu?
Nevie ani on sám, no pomaly sa dozvedá,
Že bez tých troch, niet klaviristov,
čo na klavír šťastia hrajú.

Posledná aktualizácia: 6. 12. 2016 22:51