Zvlnili mi noty tvár. Nie mňa!
Ale listy zahmlite,
pre nich je to potrebnejšie
by ostali skryté;
ja prejdem dňom a nocou snom,
dnešok bude zajtrajškom.
Presné javy, čarou túžby
zanechám aj s telom mladým
na striežke; tam pod oblokom
stretali sme sa perami
a učili ľúbať slovom
viac ako bez dychu
tisíce písmen zajačať,
áno,
stáli v mraku, zasnení.
Ach,
vtedy prvýkrát hral si mi vôňu sedmokrások,
pri ceste, v tráve, všade vôkol,
jari je akosi vtipne pritom,
aj tak hladíš lupienky,
pečatíš prsteňom obálku :
Až takto naveky?
Keď ju potrhneš,
vosk nedozreje nikdy viac,
lež pripni si ju k bedrám,
vlnky lemu tu a späť :
Už sa pýrim, nepovedz...
Hlaholíš stonom báseň rieknuť,
už spím!
Hlávka padla chránená
utonúť kvetom v tvojom vienku.
Dátum vloženia 24. 11. 2016 20:29AnnaG
Zaľúbený sen
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3852
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti