Basnicky.sk

Stuno  Zobraziť/skryť lištu autora

Šedé skaly.

Po bielo-modro- červenej, po tvrdom kameni.
Na úpätí Kriváňa, kde Váh pramení.
Tam kde vietor neustáva
kde myseľ uteká
Tam kde môžem nájsť sám seba
-zvyšky človeka.

Tvrdá skala, tvrdý chlieb
tmavá obloha.
Zabudlo sa na prírodu
a i na Boha.

Dolu vojna , hroby, konzum,
sviečky , potrati.
Potratili ľudia rozum
Už sa nevráti.

Inverzia ,utópia
, mestá z pozlátka
veru taká je ľudská pýcha
Na svet prikrátka.

Medveď v koši požiera zvyšky hrdosti
Kedysi to býval kráľ lesa-
dobrák od kosti.

Dnes už to je iba medveď.
My len zombici.
K človek múdry ´´na míle
Na skok k opici.

Šedé duše jak tie skaly
nechcú vidieť pravdu vari?
Slnko svieti hmla sa stráca
z ľudskosti pár zbytkov
Tak hlboko je tam dolu
a pritom tak plytko!

--------------------------------------------------------------
Dátum vloženia 10. 11. 2016 12:27
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2525
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Syber

    celkom fajn..
    no chýba mi akási plynulá previazanosť celého...

    12. 11. 2016 22:41
  2. .len a

    za ten dlhý cas tvojej tvorby -si poskocil o kus..dalej/niekde to sice vyznieva tak detinsky, co si zrejme neodpustís, ale parádna práca vseobecne.. smeruje to niekam ,cítit to

    13. 11. 2016 11:24
  3. Stuno (napísal autor básne)

    Syber , dakujem,
    už roky si nedám povedať v tom aby som sa k dačomu vrátil a skúsil to urobiť k dokonalosti.
    Všetko je to len akosi zbúchané od srdca, a ja som taký- nepreviazaný.
    Každopádne som rád, že si to vôbec dakto prečíta a možno sa nad tým zamysl.

    Len a.. vlastne som si to uvedomil minule keď som si čítal starú tvorbu ,človek si ozaj musí prejsť tým obdobím, dozrieť ako vínko.
    Bude to ešte ale dlhý čas ,kým sa začnem vrývať do duší.
    Ale to už tu možno žiadna neostane.

    15. 11. 2016 12:57