Basnicky.sk

V ktorých očiach je stratený úsmev,
v ktorých očiach je falošná nádej,
v ktorej duši je hlboká priepasť,
v ktorom srdci je zmätené dieťa,
farby sveta, krása, radosť blednú,
sťa kotva telo norí sa ku dnu,
z jemného mrholenia dopadajúceho na konár,
sa stali hromy, blesky, čo zjazvili mladú tvár,
prebudený už je strach, cítiť chvenie pier,
do láskavého srdca bodá tisíc striel,
pevný strom, ktorý žiadna búrka nezlomí,
skonal sám, vprostred poľa, bez lásky, opustený,
vietor trhá na kúsky radostné spomienky,
potichu šepce do ucha chmurné myšlienky,
za oblaky schovali sa lúče priateľstva,
dážď pretrváva, puto ničí sa,
no vtom víchor stíchol a odnáša si tajomstvá,
búrka prestala, duša je pokojná,
vo vzduchu visia už len prázdne posolstvá,
loď naďalej plaví sa, hrdá a dôstojná!