Basnicky.sk

Nadránom, keď nebo svätí zem
a v ďalekom obzore zračí sa deň,
pod lístkom zeleným život sa rozprúdi,
shynie tma, zora si výhru vynúti.

Hľa, tam, mŕtva žena v korábe
z pníkov reže deti.
Nevládze rodiť a
za to,že slabá bola, lono zmlátil
-Ohavná-

Nač vynárala si sa?
Netreba ťa viac, radšej ľahni v údolie,
nech chuderka smrť si pýta,
daj jej čo len hmlistú stráň.
Život zmlátil,zabolel.
-Ohavná-

Nesvieti.
Koho už len trápi nárek jej detí?
V tráve nôžky bosé, v meste zmyje
a jed prúdi, prúdi, steká.
Ach, lož, tá zabíja človeka!

Len tichosť.
Prstami mu hladí hlávku, viečka stláča, jedno klamstvo,druhé,tretie, rozlúčka.
Len prejdem sa, hneď som späť
u nás doma smrti niet.
Za záhonmi bielej múčky, zahoríme,podaj rúčky
Stvoríme si iný svet.

Nechceš?
Viem však, matku miluješ.
Roniť slzy, popásť kozy, odvážlivec hriechy budí!
Neveríš?
Skúšaj, daj si, sladká som?
Poznanie to páči sa ti, vášeň, vietor...
Prestaň!
-Deti-