Basnicky.sk

AnnaG  Zobraziť/skryť lištu autora

Papierový Umelec.

Stretla som klamára. Nech bola akákoľvek tma, spoznala som ho. Nedal sa prehliadnuť. Stál na rohu ulice a zápalkami sa snažil aspoň trocha ruky ohriať. Bledý. Jeho vlasy pripomínali zahodené papiere s dielami srdca. Ale pohľad nemal priamy. Nevšímal si ľudí. Zakaždým keď škrtol, zjavil kúsok seba. Svetlo odhalilo cit. Nikdy sa neunáhlil. Čakal, kým sa nejaká vločka odvážila priblížiť.Stali sa z nich desiatky. Desiatky chladných bozkov obetujúcich život pre svetlo.
Nerozumela som mu. Prišiel rad na mňa. Zdalo sa mi,že srdce prestalo ľúbiť.
Nezomieraj! Potrebujem ťa!
Ty vrah!
Spôsobil si tento chlad. Lúčiš sa navždy? Tak odíď! Kvôli tebe zomriem nahá. Kde si nechal cítenie? Vraj umelec...klamár si. Kráskou sa viesť, to je pravda.

Dýchol na mňa. Podal zápalku.
..."Odpusť"...

Posledná aktualizácia: 7. 8. 2016 23:25
Dátum vloženia 7. 8. 2016 23:23
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1074
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre