Basnicky.sk

lukyfukykuky  Zobraziť/skryť lištu autora

Detska izba minulosti

A koberec sa zavlnil a pohladil stolicku. Ta nahnevane podskocila a potom sa nečakane rozosmiala. Prisunula sa blizsie a usliapla nohou koberec. Ten sa znova zavlnil pri stolickynych nohach. Stolicka sa pobavene zasmiala, zacupitala a pokracovala v tejto malej roztomilej hre, az dovtedy , kym sa zrazu nerozkyval stol. Zavrzgal a hneda lakovana doska na vrchu dostala cervenasty tmavy odtien.
Hrozivo sa rozvrzgotal a zacal sa kyvat az podlaha praskala,a stolicka sa prelakla. Rychlo sa schovala do kuta. Stol sa kyval zo strany na stranu coraz silnejsie a silnejšie, az to vyzeralo chvilami, ze sa prevrhne. Koberec bolestivo stenal, podlaha vrzgala a stol sa silno kyval. Ked kyvanie dosiahlo vrchol znesitelnosti, prudko zvreskla stolicka z kuta a kyvanie prestalo. Izba sa prestala chviet, stolicka cela uslzena vykukla spoza dveri.
Stol stal vo svojej mohutnosti a vážnosti pokojne uprostred izby.
Fotelka vyprskla. Z rohu pozorovala cele toto predstavenie.
"To nemáte nic ine na práci?" Opytala sa pichlavym, povyseneckym hlasom a mykla operadlom.

Stol stal pevne a ani sa nepohol. Mal dlhe nohy, zakoncene malym masivnym podstavcom.
Po bocnom ráme dosky sa tiahol staroveky napis, pisany v karamelstine.

Fotelka sa ofukla od prachu a zavrtela širokým zadkom.
"Každý den straveny vo vasej pritomnosti je mi utrpenim"
Zastazovala si. "Nemáte ani stipku originality."
Ticho. Za oknom bolo pocut vcelu narazajucu do okna v snahe preniknut sklom a najst trochu sladkého nektáru.
Fotelka sa nespokojne vrtela a krutila v snahe spokojne sa uvelebit na koberci. Konecne sa podarilo. Fotelka spokojne zavzdychala. Skontrolovala, ci sa jej nevytiahla obliecka spod vankusa a potom stíchla.
Za oknom prazilo ohnivé slnko, vrhajuce luce vsade kam sa dalo. V dusnej miestnosti uz niekolko hodin nevetranej bolo teplo k nevydrzaniu.
Prvych niekolko rannych hodin bolo ticho, ale s rastucou teplotou narastal aj nepokoj. Napatie sa zacinalo dat Krajat. Zrejme ho zapríčinila fotelka, snaziaca sa za kazdu cenu udrzat kamennu tvar a aj ked na nej uz zacinalo byt vidno unavu, stale ostavala v kamennej pozicii.
"Za kazdych okolnosti bud mila, nenechaj sa vyprovokovat" opakovala si v duchu. Strnulo držala formu.
Stol podľahol horucave prvy a zhlboka sa uvolnil. Z jeho pazuch vyrazili kvapky gleja a stiekli po jeho nohach. Jedna druha a tretia tieklo zo stola v stekancoch az na zem.
Pod nohami stolu sa tazko dychalo chlpatemu kobercu. Na nom spocivali tazke nohy stolu, ale mal aspon prizemny chladok. Tazko sa chvel a triasol ako v horucke.
V rohu izby bola opretá stolicka. Takisto tazko niesla horucavu zacinajuceho leta a plytko sa pohybovala zo strany na stranu. Pokyvkavala pritom bokmi a sledovala luce svetla a prach viriaci sa viditeľný v svetle prenikajucom skulinami v zaclonach.
V rohoch miestnosti viseli chumace prachu nasadane v starych pavucinach, opustenych uz davno svojimi tvorcami. Pavuci, ktori ich spriadli, uz predavno odisli lovit hmyz inde, alebo pokapali od hladu. V uzavretej komnate bolo prapusto.
Fotelka sa okolo sestnastej hodiny popoludnajsej rozhodla prerusit nehybnost a dovolila panacikom z drevenej krabice vyliezt jej na jedno operadlo a zahrat jej malu akcnu scenu z jej oblubeneho trileru 24hodin. Jeden vojak predstavoval leziacu dcery byvaleho specialneho agenta, leziacu a skryvajucu sa prrd unostcami, obchodnikmi irackeho povodu. Druha a tretia boli v roli unoscov, co sa prechadzali a potom z nicoho nic skocili a schmatli ju za nohy. Fotelka v tej chvili az podskocila od napätie. Na druhe rameno jej vyliezol dalsi dreveny panacik predstavuju otca unesenej a hral tam svoju drsnu ulohu: temnymi slovami ukazovane predstavenie ktore fotelka taktiez napato sledovala. Potom co sa par minut pohrali a fotelka sa nabazila, zliezli panacikovia, no najskor vystrihli fotelke ako obecenstvu hlboku poklonu. Posledna figurka co zliezla dole bol pesiak hrajuci agenta. Vystrihol poklonu, a veselo urobil premet dozadu dopadajuc priamo na okrúhly podstavec k noham fotelky. Fotelke sa to naramne pacilo a ziadala opakovanie. Figurka sa opatrne uklonila a poklusom sa s ostatnymi figurkami vrátila do košíka k ostatnym figurkam zo sachovnice, kartam zo sedmy a papierikom z hry Monopoly.
Fotelka bola cela vesela a v pamati si opatovne a dookola premietala celu scenku dookola znova a znova, od zaciatku az dokonca, po premet agenta a jeho uklon a utek s otatnymi figurkami.
Ostatne predmety nerozumeli tejto hre a nezabavali sa. Stol praskal v chladnucom vzduchu, drevo jeho hlavnej dosky pracovalo a vytvarali sa v nom praskliny. Koberec sa unavene vlnil a snazil sa zbavit spiny z prachu.
Stolicka v kute sa ospalo hojdala na zadnych nohach a obzerala si zelene steny v stale slabnucom svetle slnka obráteného na zapad a pomaly zapadajúceho za obzor.
Končil sa ďalší den a stoličke sa pomaly klopil zrak. Este chvilka a zadriemala...
Dátum vloženia 2. 6. 2016 10:22
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1402
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre