Basnicky.sk

Ulica plná ľudí,
svetlá lám a kvapky dažďa.
Driemkajúce sny vo mne budí
a tie v krutej realite mnou mlátia.

Snáď tí ľudia žijú život svojich predstáv?
Veď je samozrejme, že aj na nich sa osud radostne vytrestal.

No majú úsmev na tvárach,
neskrývajú šťastie.
Zahľaď sa aj po škárach....
Vidíš ako sa každý bezhlavo pasie?

Bez myšlienok,
poväčšine sa klamú.
Žiadny nádeje plamienok,
tvrdý bič radšej na sebe lámu.

Neukážu smútok čo nimi zmieta,
veď v tomto ovzduší atmosféra šťastia lieta.
Kto by to zastavil?
Veď akoby terč na seba nastavil.

Iba tichá dušička,
v kúte tíško si vraví...
Ako malá myšička,
že takého davu sa stráni...