II.
Svetlom sviecky, dusou celou
vstupujem ti v myslienky.
Sme tam sami, len my dvaja, a falosne zamienky.
Velka postel
plna bleskov.
Nami splodenych.
Sem-tam ticho, plne vasne
a nasich tiel spotenych.
I.
Spomienky na nase debaty premietaju do miestnosti vsetky tie jednoducho zlozite vety.
Mozgoburky bezostychu produkujuce svet, v ktorom vsetkeho, len nemozneho niet.
Zrkadla hladinou toho druheho, vstupujeme do vlastnych rytmov.
Inspiracie neskrotne v tlejucich poliach
tancujuc sa zvadzaju.
Ako to, povedz mi, zvladaju ?
Byt len tym, cim su a byt chcu,
a nikdy
tym predtym, ci
niekedy inokedy.
Niesi vo mne o nic hlbsie nez ja v tebe, pritom zapierame akykolvek dotyk.
No ked sme osamote,
okamihy maju vsetko,
len nie
pozehnanie.
Dátum vloženia 1. 12. 2015 23:33Škukynka
Rozorvaná
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2251
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Syber
dobrý komentár si musíš zaslúžiť
.. no aj tak si myslím, že je tu plno autorov, ktorý čakajú
čakajú
2. 12. 2015 02:01