Basnicky.sk

Slim!  Zobraziť/skryť lištu autora

Veci Deravé

Mám veci deravé od molý, ale mole nemám...
Ráno vstanem a pozdravím všetky pavúky v kútoch. Obujem si pred tromi dňami kupované deravé ponožky a teším sa na cestu autobusom... Oblečiem si nové deravé tričko a obujem si pred dvoma mesiacmi kupované prerezané Reeboky. Opúšťam byt. Suseda nadomnou tresla dverami. Tresnem teda tiež... Idem popri ceste a všímam si zvýšený počet áut s vypnutými svetlami. 10 áut za 5 minút.. „To mi vychádza na 200 áut za hodinu a 2000 za 10h, zvláštne...“ ďalej radšej nerátam. Prídem na zastávku a všímam si zvýšený počet pľúcnych chorôb. Asi v meste neordinuje pneumológ. Príde autobus, ktorý samozrejme mešká. Chcem zaplatiť kartou, ale automat na kartu je pokazený a dá sa platiť iba mincami. Je pred výplatou, ale našťastie ešte nejaké mince vo vrecku mám, tak nastupujem. Je tu nejako vlhko. Zkoncentrované kvapky vody stekajú po oknách... Všeobecne tu panuje ponurá atmosféra ako keby niekomu niekto umrel... Autobus sa rozbieha a už počuť kakofóniu pľúcnych chorôb. Zaujímavé že nikomu neprekáža, že osoby v autobuse vyprskávajú svoje choroboplodné zárodky na zátylky prísediacich. Pneumologička očividne zlyháva, nakoľko pozorujem ťažké zápaly minimálne u 4 osôb. A čo deti a dôchodovia? Asi majú silnú imunitu. Kakofónia stále pokračuje a niektorým sa to očividne páči, lebo keď sa na nich pozriem tak sa usmievajú. Iný kraj iný mrav...
A tu prichádzame do prvej dopravnej zápchy. Zrazu cítiť nejaký smrad. „Ale veď ja som ráno sprchoval s mydlom..., nemôžem to byť predsa ja.“ Pozerám sa naokolo a nikho asociálneho nevidím. Odkiaľ sa to len môže šíriť? Pozorujem spolucestujúcich a zisťujem, že smrad nastane vždy keď si niekto kýchne. „Možno že to tu má niekto v spreji a keď niekto kýchne, tak zasmradí“ „To je ale nereálne taký dement na svete nemôže predsa existovať, bola by to ťažká psychická porucha...“ pokračujem vo svojom monológu. Zaujme ma ale auto s vypnutým svetlom čo práve prechádza okolo, tak na smrad zabúdam.
Dopravná zácpa pokračuje a v autobuse sa znenazdajky začne zvyšovať teplota. Neviem teda ako u vás, ale tu na Juhu sa kúri na slušných 32 stupňov. Nabudúce asi prídem v plavkách, škodalen že je október... Popri zvyšujúcej sa teplote badám aj zvyšovanie gravitácie. Veci ľuďom padajú ledabolo na zem a niekto za mnou je smädný, lebo si potrebuje otvoriť fľašu s mninerálkou.
Prestávam rozumieť situácii a začínam sa potiť. V tom autobusár dupne na plyn a začne účinne vetrať. Škoda, že nevypol spodné kúrenie, telo by vedelo, či je zima, alebo teplo. Chvíľu sa pozerám na autobusára či sa nezbláznil, ale po chvíli to nechám tak a nechám sa unášať za sprievodu pneumologickej kakofónie do práce...
Dátum vloženia 15. 10. 2015 13:37
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1137
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre