Basnicky.sk

Ach, hory chladné, tvrdé, nepoddajné,
ach lesy, riečky, pod útesmi tvoriace kryštáľové oká, bahnité brečky,
ach, kedy len zas oko moje na nich spočinie,
a kedy ucho spev hlásných trúb entiek začuje

je smutné prázdno bez teba ver mi,
som sám ako fľaša bez sklenky
ako pohár bez vína a prázdny sklad
ako len myšlienku na teba mám rád.

ako v prázdnote kvapka padá a zvuk sa od stien ozýva,
tak prázdno mi je, a len spomienka smutná vnútro moje obýva,
jak rád budem, keď sen mi požičia čo čas berie, nedal, vzal,
ach ako len rád som Ťa dávno mal.

Kde si, s kým a ako žiješ,
s kým sa za ruku vodievaš,
alebo už nie si taká ako bývala si,
iný kvietok v dlani nosievaš

Ach, čas, ten postrach tvorov živých
ten hojič rán
ty pravdu vždy odhalíš,
a s chladom márnosti zbavíš nás.