Basnicky.sk

Rukou napísané, v slová myšlienky premenené.
Tebe posielam.
V mojom srdci iba láska k tebe.
Mal som to už dávno vedieť.
Že zostanem iba sám.

Opustený v prázdnom byte.
Hľadím do zrkadla a čakám či neprídeš.
Kedy sa skončí tento deň.
Bol som s tebou celé noci.
V srdci hrial ma blaženosti pocit.
Ráno končí tento sen.

Chcelo sa mi s tebou snívať ďalej.
No lúče slnka zobrali mi nádej.
A teba spolu sňou.
Vo vnútri ma niečo zviera.
Úzkosť do žíl sa mi vlieva.
Do ďialky volám za tebou.

Kráčaš v ústret svojmu šťastiu.
Tvoj pohľad raz tie oči nájdu.
Keď v srdci rozbúši sa zvon.
Vtedy keď rozum ide bokom.
Za láskou bežíš, nekráčaš krokom.
Želáš si, aby to bol on.

Ten pravý, ktorého tak dlho hladáš.
Celé tie roky do priepasti padáš.
To trápenie raz ukončiť chceš.
Prial som ti stále iba to dobré.
Do náruče by som ti zniesol aj z neba modré.
Ale ak ho nájdeš, tak za ním bež.

Ja totiž neverím na zázraky.
Osud a život môj je už raz taký.
A zmieriť sa stým musím sám.
Bez teba v náručí bude to ťažké.
Myslel som, že som ťa našiel.
Pocit prázdna v sebe mám.

Takto to chodí, ked láska sa zrodí.
Iba v srdci jedného z nás.
Ten druhý sa trápi a pýta sa nebies.
Pomaly plynie čas.
Všetko včo veríš, v dialke sa stratí.
A tvoj život premárnený, nik ti nenavráti.