Basnicky.sk

skratkami skáčem cez pole
kde sa obzor černie
zem sa bizarnie
do očí mi čiaha osamelý mrak

kráčam sám cez pole
ovečkám klopím zrak
očami siaham po oblohe
nevädze vädnú na obočí zeme

letá zaznejú v počtoch stromov
do neba zas znejú kruhy zelene
iba tak drevene živoria staré pne
tisícami úst tečie vosk do drene

iba tak o konáre starých lárv
sa prú krídla bábočiek pávookých
skunk skuhrá o slovo
v dutinách kostier starých rozhovorov

na plátne leta predúva vietor
a kroky zvonia ako okovy
zobáky škorcov horia v obilí
obrázky lodí blčia ako stodoly

a vlny v moriach krúžia dookola
a rúcajú sa skalné hodiny
ako bič svištia nad hlavami smršte
a duša kráča, ajhľa, vzduchom v poludní

v papuli nás drží
krvavý anjel s túžbou leva
a dym sa hýbe púšťou v priehrštiach ružencov
a list osiky si spieva o láske do vekov

o láske ľúbivej v záhradách milencov
o hradbách, o hradbách, o vencoch, o vencoch
znie mi zem bohatá od čias vykúpenia
znie mi zem primknutá plachým vzlykom

ku srdcu
znie mi zem prikovaná
k plameňom
na jazyku