Basnicky.sk

Z rána čistej rosy,
vyšiel spoza hory ktosi.
Vyšiel Východ na svet bosý,
svojim chladom trávu kosí.

Z druhej strany neba,
Západ sa nám ukazuje.
Svetla viacej je nám treba,
páliť ohne prikazuje.

Postupujú na nebo,
hrdo verne vpred.
Bojovať chcú verne lebo,
taký krutý je náš svet.

Stretli sa nám napoludnie,
strechou spravili si oblohu.
Svet sa na nich nemo díva,
očakávať utrpenie, či slobodu?

No krutosť ľudská je im cudzia.
Iba láska právom náleží.
Tak smejú sa a po oblohe blúdia,
veď komu už na nich záleží?

Naše svety spájajú sa,
spojené sú cez oblohu.
Aj tak nevidíme pravú krásu,
nevidíme našu slobodu.

Posledná aktualizácia: 3. 2. 2015 20:44