Basnicky.sk

LÁSKA PRE DVOCH
Preto sme dospeli? Pre nádej a práznde slová?
Nikto už neverí, nevzýva v Boha.
Chcem vidieť vašu krv a krik váš počuť len.
Rád by som zabudol, to čo už dávno viem.
Rád by som letel, no dnes ďalej ako vždy,
existuje svet v ktorom môžme byť šťastní?
Nároky stúpajú, no láska je možná v snoch,
život sa prežiť dá, no k tomu treba dvoch.
Zomrel som skôr, ako na svet som prišiel.
Čakám na návrat,
trasú sa ruky aj vravím tichšie.
Blíži sa temný chlad.
Smrť je tým koncom, tým cieľom a túžbou
po ktorej dychtíme zovretí v kŕčoch,
rukami mátame len s prianim bezbožným.
Sami sa dusíme, hltáme dym.
Dýcha nám do tváre, slzia nám oči.
Stačí tak málo, veď stačí len krôčik.
A predsa sa uhne a nechá nás dalej ísť.
Smiechom sa drhne, keď ti z rán zteká hnis.
A tak sa tmolíme vo svete fiktívnom,
stále veríme, že láska patrí dvom.