Basnicky.sk

Odišiel si, vzlietol k zlatosivej báni,
skôr si však stihol napľuť do očí
svojej otčine.
Možno sa potíš v svätožiare,možno storočí.
Chcel si sa mať lepšie, nie?

Alebo len zmývaš autá u Renaulta,
zlatý Západ z blata umývaš
a domov píšeš karty dúhové.
Zbrúsila ti hrany šumná nerevolta,
hlavne,že ty svätý svätonázor vždycky múdty máš
a možno len najlacnejší, ktohovie. . .

Možno ťa vzali za vŕtača zubov,
žmúriac prísne oči nad červeným diplomom
lacno kúpelného doktora.
Možno dáka zlatá dáma s opuchnutou hubou
za verné felčiarstvo sľúbila ti rýchlo dom,
možno za princa chce ťa daktorá.


Západ v raji možností a nemožností
nie je jarmok duší len tak pre parádu.
Vlastenecké city-to sú pozlátky.
Tak ako si predal v sebe vyvezené kosti,
pod pultom si dobre predal zradu
s medailónkom od matky.

A predávaš možno dosialľ zradu,
svojich priateľov, ich vernosť zemitú,
ich chlapskú dôveru.
Zradiť vlasť, to nie je skočiť za ohradu.
My ťarbáci smiešny sme ti tu.
Neviem, kam sa tvoje nohy ešte poberú,

ale my tu,v tvojej domovine,
na otcovskom dýchame peľ z líp
a dych hôr je hymna, čo v nás hrá.
Chcel si zmenu.Dnes máš všetko možné,iné...
Iný chlieb i česť.Možno dokážeš už prestreliť
priateľovo srdce.Keď nie dnes,tak možno pozajtra,

pozajtra už z mysle vymrzne ti
farba nášho neba sýtobelasá.
Bezfarebný svetobežník bez vlasti.
Tebe zvoní v ušiach tridsať zlatých
a už ťa to ani nestriasa.
Slzy tvojej matky zvonia na dne čiernej priepasti.