Prečo ti nedokážem nedvihnuť.
Prečo ti nedokážem položiť.
Prečo nedokažeš nenapisať?
Prečo nedokažeš nezavolať?
Prečo tvrdiš, že to dokažeš...
..a potom to spraviš zas.
a zas.
a zas.
A s úsmevom v hlase,
sa opýtaš ako sa mám a čo robím
A ja ti odpoviem..
že výborne,
že som práve prišla domov,
že som mala skvelý deň.
A pritom by pravdivejšia odpoveď možno znela:
"zvláštne, chýbaš mi.
bicyklovala som-a myslela na teba,
hrala volejbal-a myslela na teba,
plávala-a myslela na teba.
A teraz? Teraz sa idem osprchovať..
..a myslieť na teba."
Lenže aj keď mi voláš, a opýtaš sa to,
tieto odpovede nechceš počuť,
tieto odpovede nechcem povedať.
Už teraz nevieme čo so sebou,čo s tým
k čomu by boli tieto vety dobré?
Nevysloveným im je lepšie.
Nám je lepšie ak sú nevyslovené.
Je nám?!
A zajtra? Zajtra zavoláš zas.
A ja ti zas dvihnem..
a zas nepoložim
a zas ti to nepoviem...
Dátum vloženia 10. 11. 2014 21:34JaNeviem
A zas ti to nepoviem..
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2133
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti