Basnicky.sk

Akosi nám krása spadla z tváre,
nevnímame kedy končí ,
nekonečný deň.

Akosi
kráčame v zástupoch bez cieľa ..
Oči máme popolavé,
buďme tí zlí , balansujme na iných miestach
svet.

Navždy pošpinený múdro šedou kôrou,
revolúcia - nadčasový dáždnik,
stačí sa zobrať
a zutekať,
zomrieť.

Nechajme tak,
vyprázdnime všetky prázdne vrecká.
Po nás je bez nás,
no sebauvedomenie ,
to sa trestá.

Len zhltnite ďalšiu ,Cháronove bábky
ústavu,
padajte v monotónnych kruhoch
monotónne.

Modrá krv zmenila korytá,
zahorkla na tuposť ciev.
Kiežby sa dal,
kiežby hej....
No nedá!
Implantovať vznešený a ľudský cieľ .

Na kráse záleží,
kým ťa zavraždí majetok rozpadnutých sutín,
nihilizmov
a chlapcov rozdeľujme podľa zlosti.

Kto z nás je väčší predátor ?
Ľudskú myšlienku zmietla lavína spomienok,
posledná z trosiek ľadu.
A zradí ma pod nohami , vlastná zem.

Tie lícne kosti všetci uznávate,
no ja chcem vyschnúť lojálne..
spontánne.

Sloboda smrť mešká deň , čo deň,
pod plášťom plastickej chirurgie.
Za oknami sa už rosí horší koniec
ako dnes.
Smola stojí za styk novinových plátkov..

Kam sa túlajú, tie krivé pohľady?
...Že ešte stále dokážeme byť spravodlivý
my povlak , ľudstvo , netvor chtonický
medzi zubami
matky prírody.

Hýrme ešte dnes
zajtra pusťme sliny
na miesta, kde sme ešte neboli.

S tabakovým papierikom v rukách ,
o vás a po nás ,
bez nás.
Je to krásna knižka poézie.
Bez defektov sa nikam nepohneme,
no povedz nie !
Tak ako nutnosť je
zaplavovať nimi Zem.