Basnicky.sk

V odraze hviezd vidím budúcnosť,
ktorá má aj možno trošku ľaká.
Preto radšej žijem pre prítomnosť,
nad ktorou sa zmráka...

Bojím sa búrky, ktorá pomaly začína,
mám strach, že ma dohonia tiene minulosti,
zlomený motýľ s plačom spomína,
ako si mu zlomil všetky tela kosti.

Prosil ťa veľmi tichým tónom,
túžil za mnou na chvíľku prísť,
chcel mi dať len posledné zbohom,
teraz nás delí nenávisť.

Mám strach, že v tej hroznej výške,
nenájdem to čo hľadám,
nie je to ani v rozprávkovej knižke,
už je aj tak neskoro. Padám...

Cítim sa ako v ohni popol,
nemôžem zabudnúť na tú zlú chuť,
je zbytočné rozhliadnuť sa vôkol,
je neskoro vydať sa na očisťujúcu púť.

Ako mám zničený moment napraviť,
keď je aj vzdialenému slnku jasne,
že dokážem všetko krásne len pokaziť.
A láska v kozube nenávratne hasne...