Basnicky.sk

kde neumieraš ako vrecúško čaju
som spomienkou na mokrú poláskanú šálku
kde na dne ostávajú pery a ty
mlčky podopieraš kruhy
bdenia tvojho druhého
smädu
- dovidenia -

hladím ráno
ustieľam nebo slnku
zametám oblaky
uchlipkávam z rosy
a deň je iný
akoby ho napísal práve narodený

kam doletia vtáky
nás nikto neučil
rovnaká obloha
rovnaké predpoludnie
a opäť stavajú hniezda
kam nedosiahneme

počúvam ozvenu vlastného sluchu
otáčam hlavou
monotónne pohmkávam cudziu melódiu
z cudzieho rádia
kiežby začalo v podvečer pršať