Basnicky.sk

siedmy  Zobraziť/skryť lištu autora

O dvoch vzdialenych ľuďoch

Vedel by som žiť (s tebou ) aj sníval, dotýkať by som sa ťa vedel pričom, (cítil) že spadol som do ohňa večného (pri tebe), že spáliš ma v sebe celého, že prežijem do dňa druhého ako Tvoj duch obra mocného. miluj ma ako svojeho nepovedz mi viac, že strácaš sa do uhlia práchneho, to uhlie hori avšak popol je cieľom jeho kým tí, čo sa báli spáliť sa neohriali, odpusť mi, že som bol taký malý pre tvoje srdce vo sne žialim nepoviem, že mi je tu prázdno...
iba, že čosi vo mne bolelo,
ked mi srdce umrelo
povedalo spoznáš sa
a hľadal som, čo povznáša
a iba to krváca
krvavá klobása a maškrta lacná
krajina ťažká,
úmrtnosť(najmä na duchu) častá chudoba vlastná, kým chlastám a chlastám
asi som zastal, pýtam sa zas Ťa a zastávam zas sa(že píšem to)
mýlim sa z čista jasna keď nedá mi na výber ľudská maska
keď iné si pýta trend a ja len napoly idem vpred.
si pre mna vzdialená skrytá a polojasná

Posledná aktualizácia: 26. 7. 2014 11:50
Dátum vloženia 10. 7. 2014 13:52
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2251
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre