Basnicky.sk

Za lásku a za pravdu,
kričia všetkým do radov,
za boha a kráľov,
neveru riešiť popravou.

Stovky ich na pochode,
stovky proti nim,
Človek mŕtvy na odchode,
naveky tam s ním.

Bájne bitky, bájne mená,
armády do viery zaryté.
Každý vraviac vojnu treba
Klamstvom mysle pokryté.

Rútiac sa strany proti sebe,
zabodávajúc do druhých meče,
šípy letia púštnym vzduchom,
v očiach horia viery sviece.

Bez strachu a bez obavy,
pre vieru až na smrť,
život viery hĺbavý,
v rámci mieru, taký buď.

Z veľkej diaľky,
z druhých končín sveta.
Prúdia sem armády vojakov,
len jediná zem svätá.

Toľko duší poslaných za lepším,
za lepším len zo zdania,
hovoriac si život si vylepším,
za vieru a za česť, to sú moje priania.

Výpravy chudoby, výpravy detí,
slnko plače na nebi, ale aj tak svieti.
Víťazstvo však isté bolo,
dožiť sa ho chcelo mnoho.

Víťazstvo sa s prehrou spína.
Chrbtom sa im otočilo,
vydali im miesta - chyba,
Všetkých iba zotročilo.

Niekto zbohatol a niekto stratil,
kiežby im to niekto vrátil.
Každý na to zabúda,
minulosť sa zobúdza.

Nemajú hroby, stratili mená,
nikto nad nimi neroní slzy v oku.
Už je neskoro aby prišla zmena,
zaspomínajme si aspoň trochu.

Rady vojakov strácajú sa v hmle,
príde na nich znova čas,
už nebudú len ležať tme,
zobúdza ich hlas.

Posledná aktualizácia: 4. 7. 2014 07:58