Basnicky.sk

Piatkový večer zrodený slnkom,
a valivý rytmom ružovej zory.
Vidíš ma ?
Dávam si na tvár okuliare a pokúšam tvoje pery,
o zahrýznutie,
bojujem s vlastnou vášňou,
spomínam na to, čo si máme pamätať.
Si blázon.

Čo si mi to vtedy povedal na zadnom sedadle?
Nedokázal sa nadýchnuť, tmavá pleť sa ligotala,
ruky sa chveli slovom - prvýkrát.
Od večera do rána a z rána do večera,
prenikám do teba s ľahkosťou leta,
hoc som ešte nevečeral.
Hlavný chod bol včera v tráve tvoja šija.

Opitý ako blázni.
Pil som tvoje trnúce končatiny.
Pestrofarebné tváre kolotočov v našich hlavách.
Prečo nosíš vlajku ?
Prečo si sa zbláznil ?
Napnutá sánka nevie prehltnúť odpoveď.


Zlato?
- Áno ?
Spravili sme chybu ?
-Ak to vezmeme teoreticky ....
Sklapni,
už nemel tú hlúposť . ( bozk )

Tu na západe,
spevom kojotov rozumiem po druhej skleničke,
no akoby ich bolo málo.

Obytný karavan a pyžmo vlastnej kože ,
nedokážem perfektne nahradiť.
V tom starom hostinci sporo odetý..

Ľúbiš ma ako umelec plátno ?
Či všetko závisí od veľkosti ohňa ...
Vzal si ma, zošľachtil,
ctil ako kresťan víno a zodral.

Opitý a miestami šialený,
pravidelným záchvatom chytám múzy tohto vzťahu.
Neutrasiem,
kým divokosť nepovstane v silnú stránku,
padnutých nohavíc.

Bohémovo srdce patrí kvetom a telesnej rozkoši,
oprený o teba, zbehlo to niekam inam...
Upadlo,
tam odkiaľ nie je cesta ktorú by som hľadal,
písal básne,
a naspäť mával,
osamelým zlozvykom

Miluj ma a žehnaj Amen,
tejto láske...
Raz budem chcieť pastiera svojich diel.