Basnicky.sk

Prší dážď.
Túžim.
Vtom daždi,
chcem ťa mať.
Nerozoznať kvapku.
Slza či dážď?
Plačem.
Chcem sa smiať.
Príď!
Zmizne kvapka plaču.
Ostane len dážď.
Príď!
Chcem ťa hriať.
Prší dážď.
Cítim hlad.
Príď!
Budem rád.
Chcem vidieť
tvoj pohľad.
Fúka vietor.
Silno.
Rozfúkal mračná.
Obloha je jasná.
Smutno
je postave mokrej.
Po každom daždi
zasvieti slnko.
Sucho.
Mokré iba oko.
Prší.
Nie z neba,
to z oka.
Boh ma mračná.
Ja oči.
Božia búrka,
láska.
Ona moje oči zmočí.
Slnko svieti
a predsa prší.
Kde ja dúha?
Môj hlad po nej túži.
Ten tvoj pohľad
prekliaty.
Tá dúha,
ktorá je a predsa nie je.
To pre ňu,
dážď, lejak, búrka,
a potom sucho.
To pre ňu,
prší z oka.
Oko chce vidieť.
Telo chce cítiť.
A čo dúha?
Chce ma?
Túži po mne?
Objaví sa pre mňa?
Cítim hlad.
Nie po chlebe.
Cítim hlad po tebe.
Horúce slnko
páli.
Nerozoznať kvapku.
Slza či pot?
Krok vpred.
Mokrá cesta.
Stopy.
Dve suché stopy.
Čakali na dúhu,
na teba.
Slnko páli.
Cesta vyschla.
Stopy zmizli.
No ja stále túžim.
Oko vyschlo.
Srdce mokré.
Od dažďa,
od plaču,
od potu,
od teba.