Basnicky.sk

Slzička v oku sa mi leskla,
život môj nabral nový smer,
po čele má nádej pleskla,
iba s jedným slovkom, ver.

A ja som ju za slovo hneď vzal,
pýchy som sa ja rýchlo vzdal
a záleží mi už zrazu len na tom,
mať miesto v jej srdci, zlatom.

Ako na pôvabný kvet slnko silno páli,
mňa teší keď vidím úsmev na jej tvári,
a tento pocit nevezme mi vôbec nik,
ani najsilnejší,hrozný a rozzúrený býk.

Keď udrie najjasnejší blesk do stromu
a silný tresk tohto strašného hromu,
je pre mňa sila ako hukot tornáda,
ako silný prúd úžasného Hornáda.

Nie je vo mne kvapka modrej krvi,
nie som slaboch čo len iných drví,
vo mne vládne iná, najmocnejšia sila,
ktorá by sa pred zlom ľudí radšej skryla.

Každý jeden človek jedinečný je
a iba pre to svoje vlastné šťastie drie
a moja zronená duša iba jedno vie,
že plače keď život povie dieťaťu, nie.

V dnešnom svete cítiť faloš iba,
to je určite tá najväčšia chyba,
prečo je ale tomu práve tak,
nevie ani chudák prorok rak.

Úprimnosť je minulosť už len,
nádej vyhasína rýchlo ako ten,
ktorý v rovnosť sveta veril sám,
že toto bude jeden veľký chrám.

Chrám, kde ľudia budú šťastní,
a všade bude len smiech, hlasný,
ten je nám predsa všetkým vlastný,
škoda že počujem odvšadiaľ zhasni.

Sú to predsa len moje priania,
a nenaplnia sa mi určite vtedy,
keď to budú iba také zdania,
osud sveta ostane už bledý.

Môj svet je však vskutku krásny,
vládne v ňom iba jedna láska,
pohľad môj je už celkom jasný,
poteší ma vždy jej úprimná hláska.

Celý môj svet tvorí ona len,
myslím na ňu vždy iba rád,
splnil sa mi jeden veľký sen,
ďakujem za ňu nespočet krát.