Basnicky.sk

Moje slová silný vietor unáša,
celým svetom rýchlo roznáša,
tu jednu kapitolu života celú,
tú veľmi krásnu lásku, vrelú.

Táto báseň, i keď dosť krátka,
vonia ako tá nektarínka sladká,
ako lupeň ruže, taká je hladká,
a ako stará stolička,úplne vratká.

Nevie na vlastných nohách stáť,
ešte sa o ňu treba možno báť,
ale podľa mňa bude za to stáť
a šancu na ňu si nenechám vziať.

Pôvab v sebe neskrýva ten pilot,
mozog, zodpovedný za môj život,
ale má ho len ten čo hlasno bije,
keď ťa vidí, od strachu sa skryje.

Srdce síce každý má, ale každý iné,
aj keď s ľuďmi inak hrá, vždy je silné
a v hĺbke najväčšej sily jeho pôvabu,
cítiš tie pocity jemné ako z hodvábu.

Myseľ moja opantaná len tebou je,
takýto pocit cítim určite prvý raz,
a len smutný dážď nadomnou vie,
koľko ten pocit v sebe ukrýva krás.

Život nabral nový zmysel a ten zlom,
ktorý nastal takto odzrazu v ňom,
núti ma premýšľať o tom dookola stále,
a preto ťa mám neustále v mojej hlave.