Zatváram si okná, v sebe hľadám skrýš,
tu v pohári bez dna, ty ma utopíš.
Duša moja, duša - z kolísky sa mi vráť,
ku koncu môjho leta,
aspoň z teba piaď.
Duša moja, vdova, pravdu si vysmiala,
odišla od teba, slamou si sa stala.
Teraz kdesi kríva, tá zobudená v tichu,
narodená z jara
pokorila pýchu.
Ja, duša ťa volám, pravda moja milá,
Ja, duša ťa volám, hlbšie niet už kam,
ak tŕpne nádej, že nič sa už nedá,
len z teba rodím človeka,
len z teba sa mám.
Vráť sa mi z kolísky, ty čistá,
už okná mám dokorán.
Vráť sa mi ty čistá, vráť,
pravda moja, mojej duše mať.
Lebo slepá, bez vody a chleba,
plače nad tým smiechom, čo vyhnal ju z teba.
Ty si pravá dáma,
vždy poznáš svoj čas,
odpusti mi mama - pravda -
- z kolísky sa mi vráť.
Dátum vloženia 25. 5. 2014 14:25Eopres
Eopres (súťažná) - Slamenná vdova
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1700
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- misa6767
krásne ...smutné ( ...mam z nej pocit veľkého ssmútku
25. 5. 2014 21:17