Pri zvuku prudkých urážlivých slov,
zvykol som sa predierať tmou,
padal som vo vetre plnom prachu,
neskutočné, že bez štipky strachu,
kúsok od úplného krachu,
spadol som do mäkkého machu,
čo zachránilo mi môj život,
a správalo sa ako hlavný pilot,
viedlo ma smerom k lepším časom,
poznačeným iba čistou krásou,
a zrazu plným hrubým hlasom,
zakričal som a hneď zhasol,
démon plameň plný hnevu,
a za veľmi hlasného spevu,
zmenili sa moje všetky ciele
a zajtrajšky budú iba biele,
v tejto novej, dobrej viere,
začal som konečne dúfať,
že nebudem už musieť zúfať
a strach bude v diaľke stúpať,
príroda sa opäť bude smiať,
vánok bude tíško okolo mňa viať
a bez toho aby som sa musel báť,
že sa zase na zlú cestu dám,
a budem v živote opäť sám.
Dátum vloženia 3. 5. 2014 21:11ospevovateľ
Zlá cesta
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1697
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Syber
hlavne v závere to veľmi pokrivkáva
.. máš na čom praconvať
3. 5. 2014 21:33 - Syber
kašli na to..
ak máš chuť, odpovedz na moju otázku -
viem, že po tom všetkom, čo som ti povedal ma máš pekne v prr.. si autor, ktorého som si vybral a tak sa ťa pýtam, ... píšeš viazane, prečo ? vidíš v tom budúcnosť tvojej tvorby? Podľa teba sa poézia tu vyvíja dobre? Kde sú sú rezervy ? Ako by to mohlo tu napredovať ? Otázok je toľko aj chytrákov mnoho čoo?
3. 5. 2014 21:55