Basnicky.sk

Vtáčí spev ma ráno budí,
ako mnoho ďalších ľudí,
malý vrabček a sýkorka hodili notu,
lastovička sa pridala do štebotu,
spolu im to ladí krásne,
slnko svieti, nebo jasné,
rozkvitnuté kvety voňajú zrána,
vonku skvostná panoráma,
má to na mňa veľký vplyv,
úsmev sa mi do tváre vryl,
smútok sa ďaleko odo mňa skryl
a na návrat už nemá síl.

Mraky sa v tme stratia,
a aj keď sa určite vrátia,
nech sú aj úplne blízko,
nech je akokoľvek hmlisto,
stačí jeden malý výskok
a budú pre mňa zase nízko,
ja nepoznám hnev,zlosť,
ani povrchnú žiarlivosť,
vedia vyrobiť iba starosť,
a u mňa predsa vládne radosť.

Ľudská neoblomná moc,
ktorej už mám dávno dosť,
lebo už bohužiaľ o tom viem,
ako plače naša matka Zem,
keď ju kruto ničíme úplne celú,
prírodu ku nám vskutku vrelú,
a sú to iba hlúpe,nerozvážne slová,
že nedokážeme byť milý ku nej znova,
každý by mal v sebe silu nájsť,
spraviť ku nej dobrý skutok,
a aj keď by mal zo svojej cesty zájsť,
lepšie ako vidieť na prírode smútok.