Basnicky.sk

Chce to čas,zabudnúť na Teba,
vír myšlienok pohltil ma.
Čas je vraj lekár a zároveň kat,
lieči i zabíja,už je to tak!

Množstvo otázok v hlave mám,
poradiť si musí každý sám.
Ktorým smerom sa mám dať,
ostáva mi už len dúfať.

Neviem sa pohnúť z tohto miesta,
náhle sa stráca moja cesta.
Moja predstava je ešte hmlistá,
stáva sa zo mňa ateista.

Vzal si mi myšlienky i moje sny
ten pocit vo mne je bolestný.
Stojím tu sama v ľudskom dave,
moje srdce je celkom popraskané.

Duša uviazla v tomto zmätku,
mať tvojej lásky aspoň smietku.
S Tebou sa cítim ako motýľ,
tak príď a tie chmáry rozptýľ.

Pozerám Ti do očí celkom bez slov,
že to tak tiež cítiš,tíško vyslov!
Život je krátky na premárnenia,
najkarjší je pocit milovania.

Milovať človeka a byť milovaný,
spoločne splynúť v objímaní.
To je to, o čo tu kráča,
ako keď trilkuje malé vtáča.

Tíško a nežne ,sladko i opojne
tieto pocity burcujú vo mne.
Tak prečo človek trpí pre lásku,
všetko visí zrazu na vlásku.

Mám,čo som si sama zvolila,
avšak cítim sa veľmi ubolená.
Kdesi v diaľke sa zjavuje cestička
ako keď na oblohu výjde hviezdička.

Teraz to vidím celkom jasne,
čo mám urobiť,už viem presne.
Lenže,nie som tu sama a to ma trápi,
toto sú moje každodenné útrapy.

Keby to také jednoduché bolo,
určite by ma to menej zabíjalo.
Ale to nie je problém jediný,
vyrovnať sa s pocitom vlastnej viny.

Lež to,čo cítim,nevráti sa mi,
lásku,ktorú omývam svojimi slzami.
Lásku,ktorú chcem veľmi,
od muža,ktorý priateľom je mi!

Každý deň bez Teba je mojím utrpením
a tak bojujem vo dne v noci so svojím svedomím.