Hromy, blesky
po tvári
studený dážď
voda steká mi
z vlasov
Do rebier
udiera ma
pachuť smrti
neúprosne a neodvratne
Zrak zahmlieva sa mi
Odchádzam
s ironickým úsmevom
s rukami v ústrety
zdanlivému nebu
Strácam rovnováhu
hranica žitia
mizne
spod mojich kostí
len chvíľa
keď cítim sa
slobodná
Triaška bolesti
telo zachváti
vtedy, keď už
môcť byť
neplatí
Dátum vloženia 24. 4. 2014 23:08Clare
Most
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1736
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti