Basnicky.sk

Prexus  Zobraziť/skryť lištu autora

Tlkot srdca v tvojej náruči

Aj keď ťa ľúbim, ešte stále utekám,
do srdca sám sa pred sebou zatváram,
a slzami stále vyschnuté pramene obmývam,
každou chvíľkou samoty sa mi stále zjavujú,
moje kroky chladným žiaľom prenasledujú,
svet bez nich už ani nevnímam,
odpusť, že som sa v tvojej náruči rozplakal,
tvoj nežný vietor moje slzy láskou rozfúkal.

Tvoja láska mi prešla telom ako zimou jar,
a prebudila v mojom srdci kvety zvädnuté,
ktoré už dávno zhynuli túžbou po láske,
dala si im vôňu farebnú, zo srdca dar
najkrajší, aký nežil ani v mojom tajnom sne,
odvtedy už len na dotyk tvojho srdca spomínam,
už viac nikam nebežím, len mlčky premýšľam,
tvoj krásny úsmev v očiach sa mi každou chvíľou zjavuje,
dotknúť sa tvojich pier však ešte stále váham,
zatiaľ o bozkoch tvojich len s túžbou a v úsmeve snívam.

Bol som tvojmu srdcu len ľahký sen,
tak ako sa láskou zrodil, tak aj zomiera,
tvoja náruč ma už viac nehľadá,
miesto tvojich krásnych očí vidím len tieň,
ktorý predo mnou tajne zo sna uteká,
tieň žiarivého mesiaca mlčky splýva s tmavou samotou,
medzi hviezdami stráca sa, už ho takmer nevidieť.
Chlad slzy moje v smútku ľadom zakrýva,
oni však aj tak túžia tiecť za tebou,
diaľkou stratenou k tvojmu srdcu bližšie priletieť.

Aj keď voči mne cítiš už len prázdny chlad,
tvoje srdce vie, že ťa mám viac, než len rád,
no tvoje dotyky lásky boli len chvíľkové,
teraz už blúdia kdesi v ďalekej neznámej tme,
príliš dlho som čakal nesmelo vo svojom sne,
tvoje srdce bolo mojim čakaním ranené.

Vtedy, keď si ma v náručí láskou zvíjala,
nemal som síl tvojim očiam vrátiť úsmev,
pripadal som ti možno len ako chladný sen bez mena,
teraz sa však usmievam len na tvoj miznúci tieň,
a na tvoj úsmev smutne s láskou spomínam,
v objatí samoty sa do rieky smútku znova potápam,
stále hlbšie vo víre snov za tebou,
s nádejou dávno čakaní tichom stratenou.

---------------------------------------------------------------

Dala si mi lásku, dala si mi sen,
plávať ním každou nocou
už len s tebou chcem,
a zvíjať tvoju nehu vrelou náručou,
môj bozk lásky vlhký na pery,
tvoju lásku už viac nikdy neopustí,
naše srdcia k sebe hľadajú cestu ďalekú,
z ktorej už niet návratu, ani úniku.
Dátum vloženia 3. 4. 2014 11:45
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1995
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. odietamo

    Páči sa mi to moc možno aj preto že v tom vidím niečo svoje... niečo zo mňa

    3. 4. 2014 18:22