Basnicky.sk

Prexus  Zobraziť/skryť lištu autora

Úlomky môjho srdca, z lásky pre teba

Láva
Spieval som pieseň o srdci tvojom,
a v piesni túžba, nádej, iskra vzplanutá,
horela vo mne tichým šepotom,
z hĺbky duše zo mňa vyteká,
tá vrelá láska, láva ohnivá,
srdcom nežná a túžbou
v tele čoraz viac iskrivá,
klania sa pred krásou tvojou
nebeskou, v srdci tvojom ukrytú,
pod nevinným belasým závojom,
ukrytú navždy predo mnou.


Hľadám ťa v snoch
V tvojom srdci vidím svoj obraz,
no pohľadom mi stále aj tak uhýbaš,
lásku predo mnou v srdci skrývaš,
v srdci svojom, slzami kamennom,
niekde v hĺbke veľmi ranenom.
Tváriš sa, že tvoje srdce už neľúbi,
a je celé z tvrdého kameňa,
myslíš si, že bez lásky zabudnem na teba,
no v mojom srdci zostávaš už naveky,
môj sen o láske však čoskoro vyprchá,
a z nás sa stanú navždy už len dobrí priatelia.


Spievam aj naďalej vo vetri daždivom,
tú istú pieseň o srdci tvojom,
so slzami v očiach pred tvojim odchodom,
zrkadlo mojich očí zhaslo tmou,
všetky dni sa stávajú nocou,
keď žiarivé slnko lásky v srdci mojom vzplanie
navždy chladným a tichým západom,
všetko teplo, všetka láska z neho pominie,
tma mrazivú samotu prebúdza mokrým žiaľom,
oči chladným dažďom zaplavené,
márne ťa hľadám vo svojich snoch,
hľadajú ťa vo večnej tme,
s túžbou po tvojej láske,
s túžbou po svetle.


Už vzlietol ten náš čas,
do ďalekých výšin, pod oblak,
už niet spevavých vtáčkov,
vzplanuli ohňom tajné zázraky,
dym studený popol opustil,
a pobral sa do výšin, utiekol,
stali sa z neho tmavé mraky,
letiac ponad mohutnými kopcami,
krvopotne do mocných štítov narážajú,
šľahajúcou búrkou sa mi vysmievajú.



Úlomky môjho srdca, z lásky pre teba
Lámeš ticho, bezvetrie,
hľadáš cestu, čo ťa povedie,
krásny príbeh ja a ty,
sa rýchlo rozplynul v povetrí,
a naše srdcia samé ostali,
ten prekrásny príbeh ja a ty,
už si voľne planie oblohou,
moje srdce túži vyletieť za tebou.
Lásky šíp len ticho leť,
každou nocou sám a schúlený,
z lásky k tebe musím bdieť,
a v diaľke pred zrakom v tme obraz jasný
sa mi stále zjavuje,
pozerám naň, hľadím ti do očí,
a v tom srdce moje slzy zaplavia,
tvoja láska ho už nehreje,
ono lásku ku tebe cíti,
ktorá na pleciach nesie kríž od leta,
moje srdce bije už len pre teba,
aj keď to tvoje už dávno býva
v diaľke na cudzom území.


Tajný príbeh, ja a ty,
láskou šťastný a zároveň stratený,
po láskej piesni o tvojom srdci,
počuť len tiché hlasy a kvapot slzí,
ozývajúce sa v chladnom bezvetrí,
láska moja zhorela na cudzom území.
Neisté kroky, úsmev zjazvený,
srdce pozná už len chlad a slzy,
pred tým v srdci láska, teraz balvan stuhnutý,
len tvoja náruč ho v diaľke roztopí,
tá však zmizla v diaľke, v hustej hmle,
tam, kde ju moje srdce už nikdy nenájde.


Lámeš ticho, bezvetrie,
Hľadáš cestu, čo ťa povedie,
tá cesta ďaleká však láskou
do môjho srdca nevedie,
moja láska je ti len prekážkou,
tvojmu kráčaniu cudzím územím.
Lásky šíp ku tebe nevzletel,
nemal síl, hmlou zablúdil,
hoc som sa do teba svojim
srdcom hneď v prvý okamih zaľúbil,
potreboval som nádych po búrke,
moje oči boli vtedy zahmlené,
a ty si pred nimi žiarila ako svetlo v tme,
hoc srdce moje bolo do teba veľmi zaľúbené,
pridlho som čakal,
pridlho som váhal,
a keď hmla už konečne pominula,
tvoj pohľad sa mi stratil v prievane,
a divoký vietor svojim mocným dychom ťa
odfúkol od môjho srdca ešte ďalej,
skryl ťa pod svoj belasí závej
pred zrakom môjho srdca,
tam, kam nedovidí moja láska,
na tom tmavom cudzom území,
druhú lásku si si za mňa našla,
už som tu dávno zbytočný,
veď moje srdce to raz prebolí,
keď ťa vidí zaplavenú šťastím,
tá rana už až tak nebolí,
čas všetko raz zahojí,
a ostane len modrá obloha
bez teba, bez farebno-jagavej dúhy,
no všetky pekné spomienky na teba,
ostanú v šírom modrastom údolí
ležať na belasých mäkučkých perinkách,
a stále tajne snívať o dúhových farbách,
o tvojom srdci stále sa vzďaľujúcom,
o tvojom hodvábnom objatí,
alebo čo i len jemného dotyku,
ktorý vzápätí rozhorí môj plameň na duši,
keď môžem cítiš ako tvoje srdce búši,
moje oči zvlhnú rosou, že tvoj dotyk nie je večný,
a že sa so mnou už asi navždy lúči,
tak mi dovoľ aspoň jediný raz na rozlúčku,
len my dvaja, a naša dávna láska v samote, v tichúčku,
ťa aspoň posledný krát objať a darovať ti bozk na rozlúčku.
Dátum vloženia 31. 3. 2014 18:16
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1631
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre