Basnicky.sk

Prexus  Zobraziť/skryť lištu autora

Hviezda

Keď tma do mojich očí preniká,
noc moje srdce myšlienkami zamyká,
ľahkým vánkom zasneného vetríka,
zhasla aj svieca, žiara slnečná,
svojim dymom modrastú oblohu zaliala
tmou, nekonečnou temnotou vesmíra.

Temnotou v snoch našich blúdime,
hľadáme hviezdy, o ktorých snívame,
skôr, než belasé sviece ráno zapáli,
a slnečná žiara ich svetlom zakryje,
skôr, než popolom zaľahnuté oblaky,
odhalia svoje riečne modrasté záveje.

Keď tma do mojich očí preniká,
líham si ku vzdialeným hviezdam,
a tíško s myšlienkou na ne zaspávam.
Náručie moje samotou zviera,
a v srdci mojom len prázdna diera,
kde iskra lásky planúca popolom zaľahla.

Noc bez iskry chladná, vetrom unášaná,
v šírej temnote snívam plaviac sa
hviezdami, úzkosť, strach, samota,
myšlienky vo víre tmy zamotá,
náručie vzduchom zovreté,
oči daždivé, túžia po svetle.

Túžia po svetle, v tej zadymenej mráčave,
snívajú o hviezde, o láske, tak vzdialenej,
no srdcom i dušou veľmi zblíženej,
v celej hmlistej šírej temnote,
si moja hviezda, môj sen jediný,
čo snívam len ja a nik iný.
Dátum vloženia 30. 3. 2014 13:39
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1489
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre