Basnicky.sk

Láska je to, čo v srdci cítime,
ona v nás všade prebýva,
svojou krásou pre zrak priesvitná,
jej čarom v snoch vždy lietame,
láska je krása, čo hory prenáša,
nehou nás všetkých unáša,
jej všetky tiché slová sú ukryté,
v našich očiach, bozkoch, objatí,
hrejivým lúčom naše telo celé zachváti,
a naše srdce ľadom zmrznuté,
roztopí sa vo veternom prievane,
v našej duši pokoj šťastia zavládne,
vtedy čarovná túžba v nás nastane,
keď naše srdce začne ľúbiť a už neprestane.


Láska je to, čo v srdci cítime,
ona v nás všade prebýva,
svojou krásou pre zrak priesvitná,
jej krásou v snoch vždy lietame,
oblakmi, ktorými v snoch lietame,
láska je vodou záhadnou,
čo prenáša vlnu za vlnou,
v nej svoj lesklý obraz vidíme,
a vedľa nás stoja v žiarivo svietivom zrkadle,
naši milovaný, na ktorých nikdy nezabudneme,
tí, ktorí nikdy neodídu bez nás,
náš plamienok lásky hrejivý,
v ich srdciach už nikdy nezhasne,
všetky hviezdy sú vždy pri nás,
chránia naše sny a plamienok jediný,
ktorý ani v tej najtmavšej búrke,
svoju lásku už viac nezhasne.

Výde slnko a sychravý dážď padať prestane,
a v našom srdci a duši opäť pokoj zavládne.


Láska je slnko hrejivé,
občas príjemne teplé, občas pálivé,
svojimi ďalekými lúčmi lásky,
svieti vždy všade rovnako,
pre ne nie si nikdy ďaleko,
jej tajomstvo sa skrýva v objatí,
občas jeho žiaru však zakryjú,
husté mraky, všetko svetlo zahatajú,
a ty sa cítiš v chlade opustený a sám,
a všetkého sa bojíš, nad všetkým váhaš,
plačeš za hrejivými lúčmi, za svetlom,
a aj keď sa cítiš smutný a sám,
plamienok lásky vždy pri sebe máš,
on ti srdce stále mlčky zohrieva,
nikdy ťa samého kráčať nenechá.
Nemáš sa vôbec čoho báť,
niet dôvod stále len plakať,
sú tu s tebou tí, ktorých máš rád,
a ak zotrváš a vydržíš ten chlad,
tak aj mocné čierne mraky raz odídu,
a svetlé lúče, k tebe opäť preniknú.


Láska je voda hlboká,
zdá sa, že asi bez konca,
nepozná žiadne prekážky,
láska je vesmír veliký,
plný snov, túžob a nápadov,
v ňom niet žiadnych západov,
žiadnych hádok ani rozchodov,
láska ťa naučí dýchať pod vodou.
Láska vyviera a nikdy nekončí,
vždy len zľahka vzduchom stúpa,
stúpa vyššie, až do nebies zabočí,
a čaká, na nič sa nepýta,
mlčky dúfa v nežné objatie,
kým jej túžby vietor zapáli,
a z iskry farebný plamienok vyhŕkne,
dúha dymová sa na oblohe zrodí,
láska začne do výšky vrieť,
potok v púšti začne znovu tiecť,
a svetlo s tmou sa navždy spoja,
a všetky rany sa navždy zahoja,
veľký suchý piesok vzbĺkne popolom,
a dážď ho pohladí mokrastým závojom,
a vietor túžbou po novom živote zafúka,
všetko živé znovu v jar prebúdza,
spod zeme začne vyrastať láska veliká,
nový život, prírodou sa zelená.


Láska je to, čo v srdci cítime,
ona v nás všade prebýva,
svojou krásou pre zrak priesvitná,
jej krásou v snoch vždy lietame,
oblakmi, ktorými v snoch lietame,
Láska je voda hlboká,
zdá sa, že asi bez konca,
nepozná žiadne prekážky
láska je vesmír veliký,
plný snov, túžob a nápadov,
v ňom niet žiadnych západov,
žiadnych hádok ani rozchodov,
láska ťa naučí dýchať pod vodou.