Basnicky.sk

Človek túži na kaluži, v páperí..pýchu otvára,
keď prišla nádej v liste, zahubil poštára.
Slová nestačia, ba ani konať nestačí.
Keď konáš nasilu, i tôňa tvoja, teba pretlačí.

Zlieva sa tvoj skon do pahorkov nečistôt.

Srdcia počmárané
zvláštnou kataklizmou.
Bezduchý pastier stáda, kľačí pod hladinou.

Konce nedohľadné, každý ich vidí,
len ja vidím cestu, strmú na pastviny.

Z vlažného rána, stala sa noc nepoznaná.
Kto ju spoznal zistil,
..že sme takí istí.

Posledná aktualizácia: 3. 2. 2014 22:27