Basnicky.sk

Je zima, tmavá noc, utekám, neviem kam, cítim len bezmoc...
Bežím lesom, strácam sa, brodím sa snehom, neviem kde som...
Vlastne, ani ma to netrápi, len idem, odchádzam....
Potrebujem ísť, už nevládzem žiť, zabúdam, nevnímam....

Padám, nemám síl zdvihnúť sa, len ticho ležím...
Pozerám sa do tmavej oblohy,
počujem chladnú symfóniu vetra hrajúcu pomedzi stromy...
Už to cítim....
Prichádza...

Ľadový vzduch mi pľúca trhá, mrznem, nedokážem sa pohnúť...
Má zmysel bojovať? Veď je to tak príjemné...
Zmierený zatváram oči, myslím na to jediné, čo mi bude chýbať.
Myslím na ŇU, jediné teplo pre moju dušu.

Nastal čas, koniec mojej cesty, slzy sú jediné na čo sa zmôžem....
Spomienky mi posledný krát rozbúšili srdce...
Malo to takto byť? Muselo....
Všade nastalo ticho, pokoj sa mi vlieva do duše....
Odchádzam....navždy....