Basnicky.sk

mil44  Zobraziť/skryť lištu autora

Aj tí vtáci

Pod dvetisícročnou olivou,
kráčal som históriou,
a oliva si spomenula,
na útrapy Spasiteľa.

A tu vtáci čvirikali,
pozri na nás, sme veselí!
My sa o nič nestaráme,
len si tu tak užívame.

Duch Pánov mi hovorí,
čo sa človek tak morí?
Obáva sa jak prežije,
starostí sa, smutný žije?

On by už viac trpieť nemal,
veď Ježíš sa obetoval.
Obeť bola dostatočná,
naša je už prebytočná.

On je Bohom milovaný,
krvou Krista vykúpený,
vo svojej sile nič nezmôže,
kríž života niesť nezvládze.

Svoj pokoj len v Kristu nájde,
s Ním vo viere ďalej zájde.
Súženie mu Ježiš vezme,
len nech ho odovzdá nežne.

Zmení sa mu ťažkosť v radosť,
v prameň slávy, v Božiu blahosť.
Síl mu bude pribúdať,
Boh dá, čo svet nevie dať.

Aj tí vtáci štebotali,
vieru v Krista zvestovali.
Satan stratil nad tebou moc -
ži šťastnú Božiu prítomnosť!
Dátum vloženia 4. 1. 2014 14:57
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2232
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49

    Prečítal som si viacero tvojich diel a musím povedať, že si mi veľmi sympatický témou, teda myšlienkami, ktoré používaš. Žiaľ musím povedať, že čo sa týka ich spracovania, nie je to dobré a zle sa mi to číta. Máš skutočne plusový bod za tematiku, nanešťastie to je príliš málo na to, aby to vyvážilo zlú čitateľnosť.

    6. 1. 2014 00:12
  2. mil44 (napísal autor básne)

    Len potom svojím názorom asi veľmi malú vzorku ľudí reprezentuješ. Pokým nemáš v srdci Ježiša a pozeráš len na formu a nie na cieľ, čo tá báseň i potencionálne dáva, tak ťa plne chápem.
    Moja zbierka básni "Pomôž mi, prosím ťa, Bože" z ktorej časť básni som i tu dal, je tak žiadaná, že už cez 12 OOO ks je medzi ľuďmi. Keby si si pozrel moje int.stránky, zistíš ten podobný záujem i v zahraničí. Potom asi to množstvo ľudí čo ich číta je podľa teba narušených alebo akých, keď im vôbec nevadí tá zlá čitateľnosť? Skúmaj v srdci, či to nie je práve zámer.
    Ináč sa ti priznám, že som sa vôbec necítil na písanie básni - moc ma to nelákalo. Aj keď som počul jemný Boží hlas pred pár rokmi, že mám o Bohu písať básne, som to všelijako odmietal. Až keď som napísal prvé básne a ich i patrične rozšíril, povzbudilo ma k ich ďalšiemu písaniu množstvo ľudí vrátane najvyšších osobnosti. Aj básnik Feldek mi povedal, že aj jeho básne len časť ľudí akceptuje. Ale, že pokým aspoň jedného s ňou poteší, má zmysel ich písať.

    6. 1. 2014 14:15
  3. nickmyname49

    Práveže Ježiša v srdci mám, ale nie je mi ukradnuté ani umenie, pretože Otec nám dal aj isté talenty... a niektorí ľudia si môžu myslieť, že majú talent, pritom ho nemajú... to však neznamená, že by im niekto mal zakazovať to, čo ich baví (napr. spev, kreslenie, písanie,...). Ak to je pre Boha, On berie každého rovnako bez ohľadu na jeho výkon. Koniec koncov to však neznamená, že teraz budeme všetkých ľudí považovať za dokonalých umelcov. Sú básne, ktoré, bez ohľadu na myšlienku, sa čítajú ľahko a doslova ich čitateľ nasáva a dlho v ňom rezonujú a sú básne, ktoré človek nemôže ani dočítať, lebo sú tak neohrabane napísané... Nie je básnik ako básnik (pisateľ básní) a nie je čitateľ ako čitateľ, takisto nie je báseň ako báseň a talent ako talent.

    8. 1. 2014 21:38