Basnicky.sk

Ach Bože, koľko zranení citov sa nám od detstva dostalo,
zneužití, ponížení, oklamaní, odmietnutí na nás prišlo,
a naša myseľ – naše ego nás len presviedča,
že pomstychtivé myšlienky všetko vyriešia.

V zmätku sa držíme toho, čo spôsobuje bolesť,
peniaze, či správne osoby nevedia problém z mysle odviesť,
vo svojej samospravodlivosti hľadáme útechu v nenávisti – v hneve,
trápime sa v chorobe, v bolesti a srdce máme ešte viac zranené.

Pre takýto stav na Zem prišiel Ježiš,
sňal a vzal z lásky k nám moje i tvoje bremeno na kríž,
prikázal nám: Miluj všetkých svojich blížnych,
odpúšťaj a žehnaj i nepriateľom svojim!

Už prvý zázrak dosiahneš,
keď prestaneš odsudzovať iných,
a ak sa rozhodneš úplne odpúšťať sebe aj druhým,
budeš prežiarený láskou, radosťou a šťastím.

Raz a navždy skončíš s vnútornými bojmi
a prežiješ oslobodenie od bolestivej minulosti.
Je to rozhodnutie prestať trpieť pre vlastné neodpustenie,
v každom človeku vidieť vzácne Božie stvorenie.

Preto odpusť otec, odpusť mama, aj keď už nežijete,
že v mojom detstve mi bolo mnohokrát ublížené,
odpusť každý človek, ktorý si mi neraz ublížil až na smrť,
nech navždy zomrie na Kristovom kríži moje hriešne vynášanie súdov.

Ach, Pane, odpusť mi, daj silu odpustiť vždy včas,
kým žijú tí, čo šliapu moje srdce zas a zas.
Odpúšťam! Nie sedem či sedemdesiat ráz,
v Tvojej sile, Pane, sedemkrát sedemdesiat ráz.

Odpustite aj mne, ako ja odpúšťam vám, ale i sám sebe,
činím pokánie a vyznávam hriešne reakcie,
z mojich zranení, zaprisahaní, sľubov,
nenávidím ich, vzdávam sa ich v mocnom mene Ježišovom.

Tak, ako Nebeský Otec mi dal dar Jeho odpustenia,
i ja sa vzdávam vlastných práv pri Kríži Ježiša.
Nech milosrdenstvo Božie triumfuje nad ich súdom,
nech zostúpi na nich priazeň Hospodinova.