Basnicky.sk

Sedím uprostred cesty sám,
Dohováram svojich jazvám a ranám.
nie sú to zranenia ktoré sa liečia deň
a tie jazvy už nikdy nezmažem.
čakám uprostred cesty či sa niečo privalí,
či ma niečo zrazí, od toho všetkého zachráni.
svetla v diaľke značiac spásu,
žal odbočia sa na inú stranu.
otočili sa mi chrbtom
a ja sedím sam na ceste životom
pasívne podľahol som životu.
viem že za taký prístup nedostanem žiadnu odmenu.

ja tu teraz čakám na spasenie.
A počítam prekážky ktoré mi vietor na na moju cestu zaveje.
osud to ale zariadil tak aby boli naše cesty spojené
vtedy prišla si ty, moje zjavenie.
zjavila si sa ako príznak v mojom živote.
viedla si ma vonku v mojej slepote.
do číreho svetla
a ja ďakujem že si mi pomoc neodmietla.
podala pomocnú ruku
keď podľahol som životu.
vtedy zistil som aké dôležite je mat dobrého priateľa.
je jedno či zenu a či muža.
proste mat niekoho.
aby sme mali oprieť o koho .
aby sa nemusel človek rozprávať sám
a dohovárať svojim jazvám a ranám.
tak ako som to robil ja,
Kým som nemal teba, svojho priateľa.

Posledná aktualizácia: 23. 12. 2013 20:13